Životný cyklus podniku a jeho fázy

Existencia podniku ako podnikateľského subjektu je časovo ohraničená začiatkom a ukončením jeho podnikateľskej aktivity. Obdobie od vzniku až po zánik sa nazýva životným cyklom podniku. Životný cyklus môže byť dlhý alebo krátky. Fázy životného cyklu podniku: zakladanie a vznik, rast, stabilizácia, kríza a zánik. Životný cyklus podniku je obdobie od jeho vzniku až po jeho zánik. Tvorí ho niekoľko ohraničených fáz. Nimi podnik prechádza, no nemusí prejsť všetkými. So životným cyklom podniku súvsia pojmy, ako sú výdavky, príjmy, zóna prebytku, prah zisku, bod revízie, hladová trasa (V > P).

Fázy životného cyklu podniku

1. Zakladanie a vznik – podnikateľský zámer
2. Rast – fáza rastu
3. Fáza stabilizácie
4. Kríza – kritická fáza
5. Zánik – fáza zániku

Podnikateľský zámer

Všetkému predchádza myšlienka, ak myšlienku napíšeme alebo vyslovíme, jedná sa o podnikateľský zámer. Podnikateľský zámer je zjednodušená stratégia podniku. Jeho cieľom je:

• Analýza východiskového stavu v obore podnikania
• Ujasniť ďalší postup rozvoja
• Dokázať, že sa predpokladané ciele podnikania dajú splniť
• Presvedčiť prípadne budúcich investorov, že ich kapitálové vklady sa efektívne zhodnotia
• Vypracováva sa pred banku, inštitúcie za účelom získania dotácie alebo získania kapit. spoluúčasti
• Vytvorenie image pre zákazníkov

Podnikateľský zámer má byť podporený zakladateľským rozpočtom:

1. Rozpočet nákladov a výdavkov
2. Rozpočet kapitálu pre financovanie investičného a obežného majetku

Fáza zakladania podniku

Rozhodovací proces, ktorého pasívna forma je pre nás najvhodnejšia. Berieme do úvahy potrebnú výšku kapitálu, rozdelenie podnikateľského rizika, daňové zaťaženie, to, či sa ako vlastník chcem podieľať na riadení spoločnosti.

Fáza rastu podniku

Rast podniku môže mať dvojaký charakter:

• interný rast – čoraz účinnejšie využívanie výrobných faktorov (aj reinvestovania zisku). Interný rast podniku – ide o čoraz účinnejšie využívanie výrobných faktorov, ktoré podnikateľ získal a do podniku vložil pri zakladaní podniku. Zvyšuje sa obrat, rozširuje a skvalitňuje sa pôsobenie podniku na trhu. Nerozdelený zisk sa využíva na reinvestovanie.
• externý rast – vyvolaný použitím externých zdrojov a majetku, napr. prijatie spoločníka (s.r.o.), fúzia – splynutie 2 alebo viacerých podnikov. Externý rast podniku – je rast, vyvolaný buď použitím externých (cudzích) finančných zdrojov, alebo externého majetku, ktorý splynie s majetkom podniku. Externým rastom môže byť prijatie ďalšieho spoločníka a využitie jeho kapitálového vkladu, alebo fúzia – splynutie dvoch podnikov.

Druhy kríz vo fáze rastu podniku

Vo fáze rastu dochádza k piatim druhom kríz:

1. Kríza riadenia. Podnik rastie pomocou tvorivosti jeho vlastníkov.
2. Kríza samostatnosti. Rast podniku sa dosahuje najmä prostredníctvom čoraz kvalifikovanejšej riadiacej práce jednotlivých manažérov.
3. Kríza kontroly. Rast sa zabezpečuje pomocou delegovania.
4. Kríza byrokracie. Prekonať ju možno dôslednou rozhodovacou právomocou, ktorá by mala vyústiť do úplne autonómneho postavenia bývalých vnútropodnikových jednotiek, ktorých podnikateľská aktivita je iba koordinovaná zo strany riadiacej centrály.
5. Kríza ?informácií? – Ďalší rast sa dosahuje dobrovoľnou spoluprácou takto združených podnikov.

Fáza stabilizácie podniku

Prosperujúci podnik vo fáze stabilizácie uskutočňuje viaceré opatrenia, aby predišiel prechodu do fázy krízy. Súčasťou týchto opatrení je neustála analýza postavenia podniku v porovnaní s konkurenciou. Ide o analýzu dosiahnutého:

• trhového podniku a predikcie jeho vývoja v porovnaní s konkurenciou
• ekonomických výsledkov, prostredníctvom ukazovateľov hospodárnosti, produktivity, práce, ziskovosti a ďalších v porovnaní s konkurenciou
• ďalších faktorov, ktoré sú prejavom silných a slabých stránok v porovnaní s konkurenciou (napr. kvalita, ceny, značka a iné)

Pozíciu podniku v rámci konkurenčných podnikov možno rozčleniť do nasledujúcich možných pozícií:

• dominantná pozícia (najmenej 40 %-ný podiel podniku na relevantnom trhu)
• silná pozícia (menej ako 40 %)
• vhodná pozícia
• stála pozícia
• slabá pozícia

Kritická fáza podniku

Krízové riadenie podniku je takým riadiacim procesom, ktorý krízový manažment realizuje nielen vo fáze krízy, ale aj vo fáze zániku. Pozostáva z viacerých nasledovných súborov činností:

• diagnostika stavu podniku
• opatrenia pre prípad postupujúcej krízy
• preventívna likvidácia
• vyrovnanie, či konkurz.

Konsolidácia podniku

Konsolidácia podniku je záchrana podniku na základe vypracovaného programu. Podnik sa v zásade zachováva, čo do predmetu podnikania, rozsahu, organizačnej štruktúry. Často sa mení manažment podniku, štýl riadiacej práce, metódy kontroly a hľadajú sa úsporné opatrenia pre zlepšenie hospodárnosti. Konsolidácia sa väčšinou pred verejnosťou utajuje, aby podnik nestratil dôveru u svojich obchodných partnerov. Konsolidácia je obtiažna najmä z dôvodu, že je to boj o prežitie za chodu podniku.

Sanácia podniku

Sanácia podniku je náročnejšia záchrana podniku, ktorý sa väčšinou nachádza v hlbokej kríze. Z podniku zostáva zachované iba „zdravé jadro“, ktoré neprodukuje stratu. Na základe diagnostikácie sa vyhľadajú iba tie útvary, ktoré sú perspektívne a všetky ostatné sa zlikvidujú. Sanácia sa väčšinou prejaví prudkým poklesom aktív, podnik je často nútený predať aj taký majetok, ktorý bude potrebný a bude ho musieť znovu odkúpiť.

Fáza zániku podniku

Podnik môže zaniknúť:

• transformáciou (zmena právnej formy, vyrovnanie)
• fúziou (splynutím)
• preventívna likvidácia (zákon o konkurze a likvidácii)

Materiálne podnik zaniká najmä z nasledujúcich príčin:

• uplynutím doby, na ktorú bol založený
• splnením cieľa, pre ktorý bol založený
• dobrovoľným rozhodnutím podnikateľa
• úmrtím podnikateľa
• súdnym rozhodnutím
• preventívnou likvidáciou
• núteným rozhodnutím na základe Zákona o konkurze a vyrovnaní č. 122/1993 Z. z.

Konkurz

Konkurz – dochádza k nemu vtedy, ak je dlžník vo finančnom úpadku, má veriteľov a nie je schopný dlhší čas plniť svoje záväzky. Cieľom konkurzu je dosiahnuť pomerné uspokojenie veriteľov z úpadcového majetku. Konkurz je možné vyhlásiť iba v prípade, že existuje taká konkurzná podstata, ktorá postačuje aspoň na úhradu súdneho konania. Ak je dlžník zapísaný v obchodnom registri, vyhlásenie konkurzu sa zapíše do registra. Usporiadanie majetkových pomerov úpadcu a veriteľov v prípade konkurzu sa uskutočňuje likvidáciou. Materiálna likvidácia podniku sa uskutočňuje speňažením konkurznej podstaty správy súdu. Súd vydáva rozvrhové uznesenie, v ktorom je stanovené poradie uspokojovania veriteľov. Cieľom konkurzu je dosiahnuť pomerné uspokojenie veriteľov z majetku úpadcovej (krachujúcej) firmy, alebo firma (úpadca) iniciovať vyrovnanie.

Vyrovnanie

Vyrovnanie – ak ešte nebolo vydané rozvrhové uznesenie súdu, úpadca môže uviesť súdu návrh, aké vyrovnanie ponúka svojim veriteľom. K návrhu na vyrovnanie doloží zoznam všetkých veriteľov a ich pohľadávok, ako aj zoznam svojho majetku. Ak veritelia príjmu ponúkanú formu vyrovnania, súd vyrovnanie potvrdí.

Správa konkurznej podstaty

Správca konkurznej podstaty – ak sa vyhlási konkurz podniku, stráca úpadca právo voľne disponovať majetkom, oprávnenie disponovať majetkom prechádza na správcu konkurznej podstaty. Správca konkurznej podstaty podáva správu o výsledku speňaženia konkurznej podstaty súdu.

Likvidácia

Likvidátor – menuje ho súd alebo štatutárny orgán spoločnosti v prípade, keď sa konkurz uskutočňuje likvidáciou.