PODNIKOVÝ TRANSFORMAČNÝ SYSTÉM
Je množinou podnikových činností, ktorých cieľom je zmena podnikových vstupov na výstupy.
Vstupy – zložky podnikového majetku(stroje, dopravné prostriedky, SW), pracovné výkony, informácie ktoré podnik potrebuje k zabezpečeniu svojej činnosti. Zabezpečuje ich systém dodávateľov.
Výstupy – výrobky, alebo služby, odoberá ich systém odberateľov.
Podnikový TS je účinný a efektívny len v spojení s dodávateľským a odberateľským systémom.
Činnosti prebiehajúce v rámci PTS: obstaranie, výroba, odbyt.
Podľa toho, akú funkciu zohrávajú činnosti pri premene podnikových vstupov na výstupy: primárne – sú priamo zapojené do transformácie vstupov na výstupy (logistika vstupov, prevádzka, logistika výstupov, marketing a predaj, servis).
podporné – zabezpečujú bezporuchový priebeh primárnych činností. Obstarávajú vstupy, riadia ľudský zdroje, vyvíjajú technológie, zabezpečujú administratívne funkcie.
Transformačný proces má tri stránky: vecnú – zodpovedá tovarovej sfére,(tok tovarov), hodnotovú – zodpovedá finančnej sfére, organizačná – tvorba vhodnej organizačnej štruktúry.
ZÁSOBOVANIE
Zásobovanie predstavuje funkčnú činnosť podniku, ktorou sa začína transformačný proces.
Na zásoby môžeme nazerať z dvoch hľadísk, ako zložka majetku, alebo ako investovaný kapitál. Z toho vyplývajú dva základné ciele, ktoré sa sledujú pri nákupe:
- minimalizácia N na zásoby
- minimalizácia viazaného kapitálu v zásobách
Rozhodujúcou úlohou zásob je zabezpečovanie synchronizácie fáz podnikového transformačného procesu. Synchronizácia je časová a množstevná. Jednoducho povedané: úlohou zásob je zabezpečiť jednotlivé fázy podnikového TS primeraným množstvom vstupov v primeranom čase.
Organizačné útvary pre zásobovanie: útvar zásobovania a útvar nákupu. Podoba ich vnútorného organizačného členenia závisí od činiteľov:
- vonkajších – počet dodávateľov a ich štruktúra, externé možnosti zabezpečenia dopravy, územné rozmiestnenie dodávateľov.
- vnútorných – objem a sortiment produkcie, kvalifikačná úroveň pracovníkov, technické vybavenie podniku.
Spôsoby nákupu: náhodilý, skladový, bezskladový,
Manažérsky pohľad na útvary = tri modelové situácie:
- centralizovaný typ – vnútorná organizačná štruktúra útvaru zásobovania vychádza z deľby práce podľa činností v útvare. => vo veľkých firmách s relatívne stabilným a úzkym výrobným programom.
- decentralizovaný typ – decentralizácia činností v útvare je realizovaná: podľa materiálových skupín, alebo podľa dodávateľov alebo územných celkov. => v stredných a veľkých podnikoch.
- kombinovaný typ – využíva výhody a usiluje sa o obmedzenie rizík z predošlých dvoch typov.
VÝROBA (produkčná činnosť podniku)
Časť transformačného procesu, ktorá predstavuje konkrétnu premenu vstupov na výstupy.
Výrobný proces členíme:
- výrobný program – hlavný, vedľajší, pomocný, pridružený výrobný proces,
- zložitosť výrobkov – jednoduché a zložité výrobné procesy,
- účasť prírody, človeka a techniky – prírodné, pracovné a automatické procesy,
- technológia – ťažobné, mechanické, chemické, biochemické, energetické technologické procesy
- skladba výrobku – rozlišujeme tri základné výrobné fázy – predzhotovujúca, zhotovujúca, dohotovujúca,
- spôsob a miera opakovateľnosti – pretržitý, nepretržitý, cyklický a necyklický výrobný proces.
Výsledkom výrobného procesu je výrobok. Hotový výrobok je komplex ne/hmotných znakov, ktorými sa prvky vyznačujú, pričom tieto už nepostupujú na ďalšie spracovanie ale sú schopné uspokojovať konečné potreby.
Výrobok je súhrn užitočnosti (dosiahnutie požadovaného stupňa výkonnosti, ovládateľnosti, trvanlivosti) a funkčnosti (schopnosť vykonávať požadované funkcie).
Jadro výrobku je základnou úrovňou výrobku – predstavuje základný úžitkový efekt.
Rozšírený výrobok má tieto znaky:
- kvalita – spôsobilosť plniť funkcie
- vyhotovenie – výrobok sa môže ponúkať vo viac verziách
- dizajn a štýl – estetický dojem
- značka – pridáva výrobku hodnotu, jej úlohou je definovať výrobok
- obal – chráni výrobok, uľahčuje prepravu.
Úplný výrobok – zahŕňa aj dodatočné služby – inštalácia, možnosť prenájmu, úvery…
Polotovary – hotové len na určitom stupni výrobného procesu a samy o sebe nie sú schopné uspokojovať potreby, finalizácia bude v inom podniku,
Nedokončené výrobky – výrobky na ktorých sa ešte neurobili všetky pracovné a technologické operácie, ale ich spracovanie bude v tom istom podniku.
PREDAJ
Dva teoretické prístupy k problematike predaja:
funkcionálna teória predaja – hľadá odpoveď na otázku zákonitostí určujúcich výšku predaja v tom, ako sa plnia jeho základné funkcie. Vyzdvihuje sedem základných funkcií predaja:
- priestorovú – úlohou predaja je doručiť tovar od toho, komu spôsobuje iba nepatrný úžitok k tomu, pre koho znamená omnoho väčší úžitok.
- časovú – predaj tovaru treba správne načasovať
- kvantitatívnu – vyplýva zo zosúlaďovania objemu výroby a spotreby
- kvalitatívnu – spočíva v obstarávaní tovarov v kvalite zodpovedajúcej požiadavkám spotreby
- propagačnú – vychádza z potreby presvedčiť zákazníka o účelnosti ponúkaného spôsobu uspokojovania ich potrieb
- úverovú – spotrebu určitého tovaru treba zabezpečiť v okamihu vzniku potreby, ktorú uspokojuje, bez ohľadu na to, či odberateľ disponuje kúpnou silou
- koordinačnú – zosúlaďovanie celkového objemu a sortimentu výroby a spotreby
Mali by sa považovať za základné úlohy predaja.
nástrojová teória predaja – výsledok predaja v podniku závisí od využitia nástrojov predaja. Hľadá odpoveď na otázku, aké nástroje predaja máme k dispozícii a ako ich čo najúčinnejšie využívať. Vychádza z marketingu. A tu definujeme 4 politiky predaja:
- kontraktačná politika
- výrobková politika
- komunikačná politika
- distribučná politika
Základom predaja produktov je prieskum trhu. Môže byť hospodársky (kvalita, množstvo a cena tovaru)a sociologický (informácie o obchodných subjektoch).
Všeobecnou úlohou prieskumu potrieb je: poznávať potreby ich štruktúru a faktory ktoré pôsobia na ich vývoj, poznávať stupeň doterajšieho a predpokladaného uspokojovania potrieb po stránke kvali i kvantitatívnej.
Konkrétnou úlohou prieskumu spotrebiteľa je: identifikovať spotrebiteľa, určiť faktory ktoré motivujú potrebu a spotrebu konkrétnych výrobkov u jednotlivých spotrebiteľov
INVESTIČNÁ ČINNOSŤ PODNIKU
Investovanie predstavuje použitie finančných prostriedkov na obstaranie majetku v náležitej kvalite, hodnote, štruktúre a čase. Znamená alokovanie kapitálu do jednotlivých zložiek majetku. Môže investovať do budov, strojov, dlhodobých cenných papierov, zásob, pohľadávok aj do nehmotného majetku.
Proces investovania teda zahŕňa premenu zdrojov financovania na majetok.
Majetok – súhrn majetkových hodnôt, ktoré patria podnikateľskému subjektu a slúžia na podnikanie. Je to obežný a neobežný majetok. Rozhodnutie o majetkovej štruktúre je súčasťou rozhodnutí o kapitálovej štruktúre.
Kapitálová (finančná) štruktúra je štruktúra zdrojov, z ktorých bol majetok podniku zabezpečovaný. Dva základné prípady:
vlastný kapitál – patrí majiteľovi, je ukazovateľom finančnej nezávislosti. Tvoria ho peňažné i nepeňažné vklady. V obchodnej spoločnosti je to:
- základný kapitál – základné imanie, povinné: a.s., s.r.o., družstvo
- emisné ážio – kladný rozdiel medzi skutočne dosiahnutou predajnou cenou akcií a ich nominálnou cenou
- rezervný fond – na krytie strát a prekonanie nepriaznivého priebehu hospodárenia, Tvorí sa z kapitálových vkladov a zisku
- štatutárne a ostatné fondy – majú presne definované využitie (sociálny, fond rozvoja)
- hospodársky výsledok minulých rokov – nerozdelený zisk (časť zisku po zdanení použitá na podnikanie), neuhradená strata
- oceňovacie rozdiely – na objem a štruktúru vlastného imania vplývajú OR z precenenia majetku a záväzkov z kapitálových účastín a pri splynutí a rozdelení
- hospodársky výsledok bežného účtovacieho obdobia
cudzí kapitál – je dlh podniku, ktorý podnik musí v určenej dobe splatiť veriteľovi. Podľa tejto doby:
- krátkodobý cudzí kapitál – na 1 rok, sú t kd bankové úvery, dodávateľské úvery, zálohy,
- dlhodobý cudzí kapitál – viac ako 1 rok, dd úvery bánk, pôžičky od iných podnikov, dd zmenky,
Ukazovateľ zadlženosti = podiel cudzieho kapitálu, ktorý kryje časť celkového majetku.
Pre financovanie majetku platia zásady:
- zlaté bilančné pravidlo – dd majetok sa má financovať dd zdrojmi a kd majetok kd zdrojmi
- vlastný kapitál by mal kryť len tie dd aktíva, ktoré sú typické pre podnik, ostatné môžu byť aj cudzím kapitálom
Vplyv leverage efektu – znamená zvyšovanie podielu cudzieho kapitálu na celkovom kapitály vyvoláva tendenciu k znižovaniu N na získanie a viazanie kapitálu, ale na druhej strane sa zvyšuje riziko platobnej neschopnosti firmy. Vzniká protitendencia – zvyšovanie podielu cudzieho kapitálu tlačí na nárast N na získanie a viazanie vlastného a cudzieho kapitálu.
Dôležité je permanentne sledovať vzťah obežného majetku a kd cudzieho kapitálu:
Čistý pracovný kapitál – prebytok obežného majetku nad kd cudzím kapitálom. Predstavuje čiastku voľných prostriedkov, ktoré podniku zostávajú k dispozícii po úhrade bežných kd záväzkov.
Nekrytý dlh – prebytok kd záväzkov nad obežným majetkom.