Podnikanie, ciele a okolie podniku, typy podnikov

PODSTATA, CIELE PODNIKU

Gutenberg definuje podnik ako kombináciu výrobných faktorov, ktorými vlastníci chcú dosiahnuť určité ciele.

Obchodný zákonník §5 ods1: súbor hmotných, ako aj osobných a nehmotných zložiek podnikania. K podniku patria práva, veci a iné majetkové hodnoty, ktoré patria podnikateľovi a slúžia na prevádzkovanie podniku alebo vzhľadom na svoju povahu majú tomuto účelu slúžiť.

(Ekonomicky a právne samostatná jednotka založená za účelom podnikania.)

Podniky existujú preto, aby vyrábali a distribuovali výrobky, alebo poskytovali služby svojim zákazníkom. Je to ich základné poslanie.

Cieľ podniku vypovedá o budúcom stave podniku, ktorý chce podnik dosiahnuť. V ziskovo orientovanom hospodárstve je primárnym cieľom podniku maximalizácia zisku a jeho trhovej hodnoty. Ciele podniku môžeme deliť podľa nasledujúcich hľadísk:

1. Podľa poradia ich významu (hierarchie)
2. Podľa (rozsahu) veľkosti cieľa
3. Podľa časového hľadiska
4. Podľa vzťahu medzi cieľmi
5. Podľa obsahu cieľa
6. Podľa rozsahu pôsobnosti cieľov

1. Ciele tvoria sústavu, ktorá má podobu hierarchie. Na vrchole je primárny cieľ, ktorý je konkretizovaný v základných cieľoch jednotlivých funkčných oblastí a tieto sa napĺňajú pomocnými cieľmi v rovnakej štruktúre, ako základné ciele. Čiastkové ciele nesmú byť v rozpore s vrcholovým cieľom. Z takto poňatej sústavy cieľov musí vychádzať aj systém hmotnej zainteresovanosti všetkých pracovníkov podniku.
2. Veľkosť (rozsah) cieľa

• ciele maximalistické – vyjadrujú max. stupeň ich dosiahnutia, t.j. ide o max. zhodnotenie produkčných faktorov ako maximalizáciu hospodárskych výsledkov podniku.
• ciele minimalistické – podnik sa pri nich uspokojí s dosiahnutím vopred stanoveného cieľa, ktorým je spravidla minimálny zisk.

1. Podľa časovej dimenzie

• krátko – stredno – dlhodobé, časový úsek nie je presne určený (Štofková – dd>3 roky, kd<3 roky)
• ciele vzťahujúce sa k určitému okamihu, alebo obdobiu
• statické a dynamické, pričom statický cieľ neberie do úvahy veličinu času
• trvalé a prechodné ciele, napr. trvalý cieľ je udržanie kvality výrobkov

1. Vzťahy medzi cieľmi

Komplementárne – ciele sa navzájom podporujú

Identické – majú rovnaký vplyv na primárny cieľ, vzájomne sa nerušia, nekonkurujú si

Konkurenčné – vzájomnými účinkami protichodne ovplyvňujú vrcholový cieľ,

Indiferenčné – vzájomne nezávislé, neovplyvňujú sa medzi sebou ani vo väzbe na vrcholový cieľ,

1. Podľa obsahu

– ekonomické ciele – ekonomický obsah má skupina cieľov, ktorá kvantifikuje výsledok podnikateľskej činnosti. Patria sem výkonové, finančné a výsledkové ciele.

Výkonové ciele – vyjadrujú sa v naturálnych jednotkách, napr. objem výroby, veľkosť zásob, obrat, trhový podiel.

Finančné ciele – vychádzajú z primárneho CP, ktorým je rast trhovej hodnoty podniku. Ciele – likvidita podniku, rentabilita, stabilita,

Výsledkové ciele – vyjadrujú sa v hodnotových, peňažných jednotkách – V,N,Z,CF.

• sociálne ciele
• Vyjadrujú sociálnu politiku, sú orientované na podnik, alebo na zamestnancov.
• Vyjadrujú prínos podniku k sociálnej politike štátu a obce.
• technické ciele – vyjadrujú budúci stav technickej úrovne výrobkov, strojov a zariadení. Sú cieľmi výskumu, vývoja a technického rozvoja.

1. Rozsah pôsobnosti cieľov

• ciele podniku ako celku
• ciele vnútropodnikových podnikateľských jednotiek(závody, dielne,)
• ciele jednotlivých funkčných oblastí(oblasť mtg, zásobovania,)

OKOLIE PODNIKU

Súhrn prvkov prostredia, s ktorými je podnik vo vzájomnej väzbe je OP.

Vertikálne väzby – štát, obce.

Štát má prostredníctvom svojej politiky pomáhať podnikom, podnecovať ich rozvoj v oblastiach, kde nie sú schopné zabezpečovať na trhu chýbajúce výrobky a služby. Pôsobí svojou zahraničnou politikou aj hospodárskou politikou(fiškálna, monetárna, štruktúrna, zamestnanosti a sociálna, vedecko – technická, ekologická.)

Takisto vydáva zákony.

Obce – sú predstaviteľmi verejných štruktúr na území určitého regiónu, môžu podporovať/brzdiť podnikateľské aktivity z rôznych ekologických dôvodov. Podnik je zasa zdrojom príjmov.

Horizontálne väzby – odberatelia, dodávatelia, konkurencia, finančné inštitúcie, verejnosť.

Odberatelia – domácnosti z pozície konečnej spotreby, podnikat. subjekty a štát – výrobná spotreba.

Dodávatelia – subjekty poskytujúce potrebné produkčné faktory. Kvalita je podstatná.

Konkurencia – ohraničuje potenciál zisku. Pozitívny vplyv – zvyšovania kvality, negatívny vplyv – nepísané určenie hornej hranice ceny.

Finančné inštitúcie – banky, poisťovne a lízingové spoločnosti.

Verejnosť – vytvára imidž podniku, napr. spolky a združenia.

Svetové okolie podniku

Faktory vplývajúce na podnik z medzinárodnej úrovne:

Internacionalizácia – vzájomné prepojenie hospodárskych procesov v krajinách

Intelektualizáca – prejavuje sa rastúcim významom podnikania súvisiaceho s tvorivou prácou

Akcelerácia – proces zrýchľovania hosp. procesov pod vplyvom vedecko – technického rozvoja

Flexibilita – vyjadruje potrebu vysokej prispôsobivosti meniacim sa podmienkam trhu

Humanizácia – presadzuje sa komplexná kvalifikácia pracovníkov, ktorá umožňuje rozvoj ľudskej osobnosti a väčší podiel tvorivej práce

Intenzifikácia – predstavuje úsilie o účinnejšie zhodnotenie disponibilných zdrojov, a to pracovníkov, zariadení, materiálov, strojov, finančných prostriedkov

Ekologizácia – snaha o zachovanie a skvalitnenie životného prostredia.

KRITÉRIÁ ČLENENIA A TYPY PODNIKOV,

Kritériá členenia –

Podniky podľa vlastníctva – súkromné, verejné, zmiešané,

Podniky podľa charakteru – výrobné podniky, podniky služieb,

Podniky podľa odvetví a sektorov ekonomiky – sektor primárny, sekundárny, terciárny, kvartálny, kvintárny. Odvetvie – výroby(priemysel, poľnohospodárstvo), služieb(ne/materiálne),

Podľa technicko – organizačnej charakteristiky – a) typ výrobku – hromadná, sériová a kusová výroba,

1. b) špecializácia výroby – podniky predmetovo špecifikované, podniky technologicky špecifikované,
2. c) koncentrácia činností – horizontálna – sústreďovanie rovnakej výroby do jedného výrobného odboru, vertikálna – sústreďovanie na seba nadväzujúcich výrob,

Podľa veľkosti – kvalitatívne kritériá – organizačná štruktúra podniku, postavenie na trhu, lokalizácia podniku, vzťah vlastníctva a manažmentu, kvantitatívne kritériá – počet zamestnancov, obrat, majetok, zisk.

Malé(do 9 zamestnancov, 10-24 zamestnancov),

Stredné – 25 – 99, 100 – 499,

Veľké – 500 – 999, od 1000,

ZÁKLADNÉ EKONOMICKÉ KATEGÓRIE

Zisk – základ pre odvod dane, rozdiel majetku na konci a na začiatku obdobia

výsledok hospodárenia keď V sú väčšia ako N, zistíme ho z výkazu ziskov a strát

Cashflow – rozdiel príjmy – výdavky, zistíme z výkazu cashflow

• zisk po zdanení + odpisy
• bežné peň.príjmy – bežné peň. Výdavky = netto cashflow
• všetky peň.príjmy – všetky peň-výdavky = brutto cashflow
• bežné príjmy sú príjmy z činnosti podniku, ktorá je jeho hlavná
• cashflow nám udáva skutočnú fin. situáciu podniku (je očistený od nezaplatených faktúr)

výnos¹príjem

náklady¹výdavky

zisk¹cashflow

Výsledok hospodárenia – rozdiel medzi výnosmi a nákladmi = zisk/strata

• z hospodárske, finančnej, mimoriadnej činnosti

Hospodárska činnosť – prevádzková činnosť, ktorá súvisí s predmetom podnikania

HČ + FIN.Č = BEŽNÁ ČINNOSŤ

Mimoriadna činnosť – spôsobuje vznik N a V, ktoré nesúvisia s bežnou činnosťou

• neopakuje sa často ani pravidelne (predaj budovy)

Výnos – zvýšenie ekonomických úžitkov podniku, objem hodnôt realizovaný podnikom v určitom období

• peň. Čiastky ktoré podnik získal svojou činnosťou bez ohľadu na to či došlo k ich úhrade
• ich obsahom sú tržby z predaja výrobkov, ostatné výnosy (patenty, licencie), finančné výnosy (úroky), mimoriadne výnosy (dotácie, predaj majetku)

Tržby – peň, čiastky ktoré podnik získal predajom V/S v danom období

• zložka výnosov a hlavný finančný zdroj podniku

Náklady – peň. ocenenie spotreby výrobných faktorov vynaložených na činnosť podniku (vzniká v okamihu spotreby)

Výdavok – zmenšenie objemu fin. prostriedkov (vznikajú v okamihu úhrady)

Rentabilita – pomerový ukazovateľ, pomer zisku a nejakého ukazovateľa