Základné informácie o Európskej únii
EÚ je jedinečným hospodárskym a politickým partnerstvom 27 európskych krajín, ktoré pokrýva väčšinu kontinentu. Európska únia bola vytvorená krátko po druhej svetovej vojne. Jej prvotným cieľom bolo posilnenie hospodárskej spolupráce, keďže vzájomný obchod zvyšuje ekonomickú previazanosť krajín a znižuje riziko ich vzájomného konfliktu. Preto v roku 1958 vzniklo Európske hospodárske spoločenstvo (EHS), ktoré slúžilo na posilnenie hospodárskej spolupráce medzi Belgickom, Francúzskom, Nemeckom, Talianskom, Luxemburskom a Holandskom. Odvtedy došlo k vytvoreniu rozsiahleho jednotného trhu, ktorý sa neustále rozvíja, aby dosiahol svoj plný potenciál. „Kedysi výlučne hospodárska únia sa postupne premenila na organizáciu pokrývajúcu všetky oblasti – od rozvojovej pomoci až po životné prostredie. Túto transformáciu odráža aj zmena názvu z EHS na Európsku úniu (EÚ) v roku 1993[1]“.
EÚ je už pol storočia zárukou mieru, stability a prosperity a prispieva k nárastu životnej úrovne. Vďaka zrušeniu hraničných kontrol medzi členskými štátmi EÚ môžu ľudia voľne cestovať takmer po celom kontinente. Žiť a pracovať v inom štáte Európy nebolo nikdy tak ľahké ako dnes. Fungovanie Európskej únie sa opiera o princípy právneho štátu. To znamená, že všetky jej činnosti musia mať svoj právny základ v zmluvách EÚ, na ktorých sa dobrovoľne a demokraticky dohodli všetky členské krajiny. Tieto záväzné zmluvy ustanovujú ciele EÚ v mnohých oblastiach jej činností.
Jedným z nich je aj podpora ľudských práv v EÚ a vo svete. Ľudská dôstojnosť, sloboda, demokracia, rovnosť, dodržiavanie princípov právneho štátu a rešpektovanie ľudských práv sú základnými hodnotami EÚ. Inštitúcie EÚ a členské štáty sú povinné tieto práva rešpektovať pri uplatňovaní práva EÚ.
Jednotný trh je hlavným hospodárskym motorom, ktorý umožňuje voľný pohyb tovaru, služieb, kapitálu a osôb. Jedným z kľúčových cieľov je ďalšie využívanie potenciálu integrácie, ktorá prinesie výhody všetkým obyvateľom Európy.
Vývoj podnikateľského prostredia v Európskej únii od roku 2007
Prostredia na národných úrovniach, v ktorých MSP pôsobia, sú veľmi odlišné a rovnako odlišná je aj povaha samotných MSP . Politiky, ktoré riešia potreby MSP preto musia tieto rozdiely plne zohľadňovať a plne rešpektovať zásadu subsidiarity. „Z priebežného preskúmania modernej politiky EÚ pre MSP v období rokov 2005 až 2007 vyplýva, že členské štáty i EÚ pokročili vo vytváraní ústretovejšieho podnikateľského prostredia pre MSP. Komisia vyvinula skutočné úsilie pri obmedzovaní byrokracie pre MSP a v hlavných programoch na roky 2007 – 2013 podporovaných EÚ sa oveľa výraznejšie zacielila na MSP. Členské štáty významným spôsobom zlepšili podnikateľské prostredie pre MSP, inšpirované výmenou najlepšej praxe v kontexte Európskej charty pre malé podniky schválenej v roku 2000 vo Feire, a vďaka implementácii záverov zo zasadnutia Európskej rady na jar v roku 2006, zriadením jednotných kontaktných miest (tzv. one-stop shops) na registráciu obchodných spoločností a znížením času a nákladov potrebných na začatie podnikania“.[2]
Napriek tomuto pozitívnemu pokroku potrebuje EÚ aj naďalej prijať kľúčové opatrenia, aby MSP mohli naplno využiť svoj potenciál. MSP aj naďalej čelia prípadom zlyhania trhu, ktoré sťažujú podmienky na ich podnikanie a konkurencieschopnosť. Napríklad asi 21 % MSP uvádza, že majú problém dostať sa k finančným prostriedkom a v mnohých členských štátoch je toto číslo v prípade mikropodnikov oveľa vyššie. Takisto je nižší počet európskych MSP, ktoré sú v porovnaní s väčšími podnikmi úspešné v inováciách. Situáciu zhoršujú štrukturálne rozdiely akými sú nedostatok manažérskych a technických kvalifikovaných síl a pretrvávajúca strnulosť trhov práce na vnútroštátnej úrovni.
„Význam MSP pre európsku ekonomiku bol viackrát zdôraznený na najvyššej politickej úrovni. Na zasadnutí Európskej rady v marci 2008 bola iniciatíve v oblasti ďalšieho posilňovania MSP, pokiaľ ide o ich udržateľný rast a konkurencieschopnosť, nazvanej „Small Business Act“ (SBA) pre Európu, vyjadrená silná podpora a požadovalo sa jej rýchle prijatie. Potreba ďalších iniciatív zameraných na lepšie prispôsobenie podmienok jednotného trhu potrebám dnešných MSP, ktoré by priniesli lepšie výsledky a viac výhod, sa uvádza aj v Preskúmaní jednotného trhu. V neposlednom rade, verejné vypočutie a on-line konzultácie uskutočnené z dôvodu prípravy SBA potvrdili potrebu prijať kľúčovú politickú iniciatívu, ktorá by uvoľnila všetok potenciál európskych MSP. Práve preto sa Komisia rozhodla urobiť tento dôležitý krok vpred a predstaviť „Small Business Act“ (SBA) pre Európu.[3]“
Európska iniciatíva SBA vychádza z presvedčenia, že vytvorenie tých najlepších možných podmienok pre MSP závisí v prvom rade od spoločenského uznania, ktorého sa podnikateľom dostane. Celková klíma v spoločnosti by mala viesť jednotlivcov k tomu, aby možnosť založiť si vlastnú firmu považovali za atraktívnu a uvedomili si, že MSP významne prispievajú k rastu zamestnanosti a k ekonomickej prosperite. Hlavným prostriedkom na dosiahnutie priaznivého prostredia pre MSP je zmena vo vnímaní úlohy podnikateľov a s tým súvisiaceho rizika v EÚ: podnikanie a s ním spojenú ochotu riskovať by mali politickí lídri a médiá vyzdvihovať a úrady podporovať. Ústretový prístup k MSP by sa mal stať hlavnou politikou založenou na presvedčení, že pravidlá musia rešpektovať väčšinu z tých, ktorí sa nimi budú riadiť: ide o zásadu „najskôr myslieť v malom“.
„EÚ ustanovila pre členské štáty súbor 10 zásad, ktoré majú uľahčiť pochopenie a implementáciu politík na úrovni EÚ i členských štátov:“[4]
- Vytvoriť prostredie, v ktorom môžu podnikatelia a rodinné podniky rásť a byť odmeňovaní za svoje podnikateľské úsilie
- Zabezpečiť, aby čestní podnikatelia, ktorí zbankrotovali, mohli rýchlo dostať druhú šancu
- Vytvárať pravidlá podľa zásady „najskôr myslieť v malom
- Zariadiť, aby orgány verejnej správy reagovali na potreby MSP
- Prispôsobiť nástroje verejnej politiky potrebám MSP: uľahčiť MSP účasť na verejnom obstarávaní a lepšie využiť prostriedky štátnej pomoci pre MSP
- Uľahčiť MSP prístup k financiám a vytvoriť právne a podnikateľské prostredie, ktoré bude podporovať včasné úhrady obchodných transakcií
- Nabádať MSP na lepšie využívanie príležitostí, ktoré ponúka jednotný trh
- Podporovať zvyšovanie zručností v MSP a všetky formy inovácií
- Umožniť MSP premieňať environmentálne výzvy na príležitosti
- Povzbudzovať a podporovať MSP tak, aby mohli ťažiť z rastúcich trhov
Podnikanie v EÚ v súčasnosti
Aké sú možnosti podnikania v Európskej únii v súčasnosti? Základom legislatívy EÚ je voľný pohyb osôb, tovarov a služieb. To znamená, že každý občan členského štátu má právo začať slobodne podnikať či prevádzkovať živnosť v inom členskom štáte. Jediným kritériom je splnenie podmienok, ktoré na registráciu jeho odboru platia v cieľovej krajine. Tam by k nemu mali pristupovať rovnako ako k vlastným občanom. Začať podnikať možno pri splnení rovnakých kritérií, ktoré stanovuje príslušný národný zákon týkajúci sa živnostenského podnikania. Základnou podmienkou je doloženie odbornosti (viac na Živnostenský list nestačí) a kompetencie na výkon danej profesie. Postup pri vybavovaní dokladov je v jednotlivých krajinách rôzny, pričom množstvo užitočných informácií vrátane obmedzení platných len v susednom Rakúsku a v Nemecku, ktoré sú častým cieľom mnohých Slovákov
Európska sieť podnikov
„Vo februári 2008 Európska komisia oficiálne spustila Enterprise Europe Network (Európsku sieť podnikov), novú a výkonnú európsku sieť na podporu podnikov. Všetci kľúčoví aktéri v oblasti podpory podnikania v Európe sa spojili s cieľom poskytnúť one-stop službu zameranú najmä na malých a stredných podnikateľov, rozvoj ich potenciálu a inovačnej kapacity.[5]“
Európska sieť podnikov konkrétne ponúka pomoc spoločnostiam, ktoré chcú vstúpiť na medzinárodný trh, inovácie, nové produkty a využívanie príležitostí na jednotnom trhu, prístup k projektom a financovaniu EÚ a poskytuje spätnú väzbu Európskej komisii.
Založenie akciovej spoločnosti v Európskej únii
Európska akciová spoločnosť, označovaná aj ako Societas Europea (SE), je osobitnou právnou formou právnickej osoby. Jej legislatívna úprava, prijatá Radou EÚ, sa vstupom Slovenska do EÚ stala automaticky súčasťou aj slovenského právneho poriadku. SE je nadnárodnou európskou obdobou akciovej spoločnosti. Povinne sa zapisuje do obchodného registra v členskom štáte svojho sídla, pričom jej zápis a výmaz sa povinne zverejňujú v Úradnom vestníku EÚ.[6]
Právna úprava európskej spoločnosti by mala umožniť, aby sa registrované sídlo spoločnosti čo najviac približovalo ústrediu riadenia spoločnosti, teda jej faktickému sídlu. Európska spoločnosť môže totiž premiestniť svoje sídlo do iného členského štátu bez toho, aby spoločnosť musela zaniknúť a prebehnúť jej likvidácia a nanovo sa založiť a vzniknúť v inom členskom štáte. Právna úprava európskej spoločnosti však obsahuje aj ustanovenia týkajúce sa ochrany práv menšinových akcionárov, zamestnancov a veriteľov, ktorí nesúhlasia s premiestnením sídla.
V európskom práve je problematika európskej spoločnosti upravená v nariadení Rady EÚ č. 2157/2001 o stanovách európskej spoločnosti, ktoré sa stalo súčasťou slovenského právneho poriadku vstupom SR do EÚ, ako aj v smernici Rady EÚ č. 2001/86/ES, ktorou sa dopĺňajú stanovy európskej spoločnosti v súvislosti s účasťou zamestnancov na riadení.
Výhody takejto formy obchodnej spoločnosti sú najmä v tom, že sa nevyžaduje likvidácia ani pri jednej z foriem založenia SE, ani pri zmene jej sídla. Je tu tiež možnosť, aby dve národné firmy uskutočnili cezhraničnú fúziu (v súčasnosti je potrebné splniť podmienky národných legislatív).
Nevýhodou je, že SE môže byť len vo forme akciovej spoločnosti, ako aj to, že fyzická osoba nemôže zriadiť SE ani byť jedným z jej zriaďovateľov. Ako negatívum sa dá chápať aj to, že je povinnosťou vyriešiť účasť zamestnancov na riadení SE. Chýba tiež definícia primeranej ceny pri premiestnení sídla.
SE môže vzniknúť aj ako úplne nová spoločnosť, kde zakladateľom môže byť aj iná obchodná spoločnosť (spoločnosť s ručením obmedzeným, komanditná spoločnosť, verejná obchodná spoločnosť alebo právnická osoba verejného práva).
Ďalšou možnosťou je založenie holdingovej materskej európskej spoločnosti, a to aspoň dvoma existujúcimi spoločnosťami ako dcérskymi spoločnosťami, ak sa spravujú právom iného členského štátu alebo najmenej dva roky majú dcérsku spoločnosť alebo pobočku umiestnenú v inom členskom štáte. Pri založení holdingovej spoločnosti pôvodné spoločnosti nezanikajú, no holdingová spoločnosť musí v každej z nich vlastniť viac ako 50 percent stálych hlasovacích práv.
Základné imanie európskej spoločnosti musí byť najmenej 120-tisíc eur. Vzhľadom na to, že Slovensko nie je zatiaľ plnoprávnym členom menovej únie, výmenný kurz slovenskej koruny k euru pri určení základného imania bude vychádzať z kurzu platného v posledný deň mesiaca, ktorý predchádzal založeniu SE.
Živnostenské podnikanie v Európskej únii
V prípade, ak by slovenský živnostník chcel vykonávať podnikateľskú činnosť na území niektorého z členských štátov EÚ, mohol by tak konať, ale len výnimočne. Muselo by ísť o náhodnú a nepravidelnú pracovnú činnosť. Napríklad v prípade ojedinelého prevozu tovaru alebo pasažierov z členskej krajiny na územie SR, prípadne drobné remeselné práce na základe objednávky a pod. Tieto práce však môže slovenský občan na základe živnostenského listu vydaného slovenskými úradmi vykonávať najviac v lehote do 183 dní v roku. [7]
O vydanie živnostenského oprávnenia v členskom štáte Európskej únie sa môže uchádzať štátny občan Slovenskej republiky s tým, že odbornú spôsobilosť pre príslušné živnosti musí preukázať. Nová kompetencia má pomôcť predovšetkým živnostníkom v remeselných činnostiach podnikať v ostatných krajinách EÚ. Pre štátnych príslušníkov SR vydáva potvrdenie krajský úrad. Pre štátnych príslušníkov iných členských krajín únie ho musí žiadateľ priniesť z krajiny pôvodu.
Potvrdenie slúži ako relevantný doklad pre príslušný orgán členského štátu EÚ na preukázanie odbornej spôsobilosti a vydáva sa aj na živnosti pre ktoré sa nevyžaduje preukazovanie odbornej spôsobilosti podľa živnostenského zákona.
K žiadosti je potrebné predložiť relevantné listinné dôkazy, ktorými sa preukáže aspoň jedna z nasledovných činností:[8]
- prax v postavení podnikateľa
- prax v postavení vedúceho podniku
- prax v postavení zamestnanca prax vo vedúcom postavení a so zodpovednosťou pre najmenej jedno oddelenie podniku absolvovanie predchádzajúceho vzdelania.
Pricestovanie do Európskej únie
Občania Európskej únie majú právo vstúpiť do ktorejkoľvek krajiny nachádzajúcej sa v Európskej únii. Je to možné dokonca bez toho, aby občania museli spĺňať osobitné formality. K cestovaniu po krajinách Európskej únie je potrebné mať so sebou jedine platný cestovný pas alebo občiansky preukaz.
Na základe platného pasu alebo občianskeho preukazu je možné občana legitimovať, z dôvodu kontroly platnosti cestovných dokladov. Nie je v kompetencii kontrolných subjektov pýtať sa na účel a dĺžku cesty.
Právo občanov cestovať po Európskej únii môže byť obmedzené iba z dôvodov štátnej politiky, verejnej bezpečnosti a verejného zdravia. S občanmi Európskej únie môžu cestovať aj rodinní príslušníci bez ohľadu na ich národnosť. V prípade, že subjekty nie sú právoplatnými občanmi Európskej únie, môžu potrebovať vstupné víza v závislosti od ich národnosti.
V rámci Schengenského priestoru neexistujú žiadne kontroly totožnosti na vnútroštátnych hraniciach. Do Schengenského priestoru patria tieto štáty: Belgicko, Česká republika, Dánsko, Estónsko, Fínsko, Francúzsko, Taliansko, Litva, Lotyšsko, Luxembursko, Maďarsko, Malta, Nemecko, Holandsko, Poľsko, Portugalsko, Grécko, Slovenská republika, Slovinsko, Španielsko a Švédsko. Do oblasti Schengenského priestoru patria aj nečlenské štáty Európskej únie, ktorými sú Island, Nórsko, Švajčiarsko a Lichtenštajnsko.
V prípade, že by právoplatného občana Európskej únie odmietli pustiť na palubu lietadla, alebo let bol zrušený, má dlhé meškanie alebo sa stratila batožina, má občan Európskej únie nárok na kompenzáciu podľa európskeho práva a môže podať sťažnosť v príslušnej inštitúcii alebo orgáne na vynútenie práva.
Ak občan Európskej únie cestuje v rámci Európskej únie a náhla ochorie alebo má nehodu v inej krajine Európskej únie, má nárok na okamžitú zdravotnú starostlivosť. Je nutné k tomu vlastniť Preukaz európskeho zdravotného poistenia. Tento preukaz by mal mať na pamäti každý občan Európskej únie, ktorý sa chystá vycestovať a má si ho zaobstarať v rodnej krajine ešte pred odchodom. Preukaz európskeho zdravotného poistenia sa týka len krátkodobých pobytov v zahraničí.
Na osobné účely si môže občan Európskej únie nakúpiť tovar a služby podľa rovnakých daňových pravidiel, akými sa riadia štátni príslušníci danej krajiny. Zakúpený tovar má právo občan Európskej únie vziať ho so sebou domov, nevzťahuje sa na kúpu nových áut. Pri tabakových výrobkoch a alkoholických nápojoch sa môže požadovať dôkaz o tom, že zakúpený tovar je určený na osobné účely.
Sociálna politika v Európskej únii
O sociálnej politike EÚ sa dočítate v článku Sociálna politika a sociálny dialóg v Európskej únii.
[1] www.europa.eu (on-line) cit. 24.10.2012, dostupné na: http://europa.eu/about-eu/basic-information/index_sk.htm
[2], eur-lex.europa.eu (on-line) cit. 25.10.20012. dostupné na: http://eur-lex.europa.eu/Notice.do?mode=dbl&lang=sk&ihmlang=sk&lng1=sk,cs&lng2= bg,cs,da,de,el,en,es,et,fi,fr,hu,it,lt,lv,mt,nl,pl,pt,ro,sk,sl,sv,&val=473714:cs&page=
[3] eur-lex.europa.eu (on-line) cit. 25.10.20012. dostupné na: http://eur-lex.europa.eu/Notice.do?mode=dbl&lang=sk&ihmlang=sk&lng1=sk,cs&lng2= bg,cs,da,de,el,en,es,et,fi,fr,hu,it,lt,lv,mt,nl,pl,pt,ro,sk,sl,sv,&val=473714:cs&page=
[4] www.europa.eu (on-line) cit. 24.10.2012, dostupné na: http://europa.eu/about-eu/basic-information/index_sk.htm
[5] http://www.euroinfo.gov.sk, (on-line) cit. 24.10.2012, dostupné na: http://www.euroinfo.gov.sk/ako-zacat-podnikat-v-eu/.
[6] http://www.euroinfo.gov.sk, (on-line) cit. 24.10.2012, dostupné na: http://www.euroinfo.gov.sk/ako-zacat-podnikat-v-eu/.
[7] http://www.euroinfo.gov.sk. (on-line) cit.24.10.2012 dostupné na internete: http://www.euroinfo.gov.sk/vynimocne-a-sustavne-podnikanie-zivnostnikov/
[8] http://www.euroinfo.gov.sk/ (on-line) cit.24.10.2012 dostupné na internete: http://www.euroinfo.gov.sk/zivnostensky-list-nestaci/