Životný cyklus podniku
Životný cyklus podniku je obdobie od vzniku podniku až po jeho zánik. Každý podnik ako hospodárska jednotka vzniká, rastie, stabilizuje sa a zaniká. Nedá sa presne určiť, či je to obdobie 1 roka, 2 rokov, alebo 10 či 20 rokov, čím je tá doba dlhšia, tým je ten podnik stabilnejší.
Fáza vzniku podniku
- príjmy sú nižšie ako výdavky v tejto fáze, otázne je prečo sú výdavky vyššie
- pretože podnik ešte len začína s výrobou, nevyrába vo veľkom je vo fáze, je vo fáze postupného rastu
- na začiatku tejto fázy je výroba nulová, resp. začína rásť a podnikateľ má zvýšené výdavky, náklady spojené so zabezpečením výrobných faktorov (pôda, práca, kapitál)
- ďalším výdavkom je registrácia na úradoch
- v tejto fáze je výroba nulová a podnikateľ sa snaží určiť optimálny objem produkcie (výroby), a to je vtedy, keď budú príjmy na úrovni výdavkov (je to ten bod, kde sa krivka výdavkov sa preťala s krivkou príjmov na grafe) – príjmy sa rovnajú výdavkom, je to rovnovážny stav, hovoríme tomu hladová dolina (alebo strata) -> po tento bod hospodársky subjekt produkuje stratu, v tomto bode, v tomto bode sa príjmy rovnajú výdavkom a od tohto bodu je subjekt ziskový
- podnikateľský subjekt musí predložiť podnikateľský zámer – niektorí podnikatelia nemajú dostatok finančných prostriedkov, preto potrebujú podnikateľský úver a banka preto potrebuje podnikateľský zámer, ním ma podnikateľ presvedčiť banku, pretože ju zaujíma nielen, čo bude vyrábať, ale aj ako rýchlo jej bude podnikateľ schopný vrátiť peniaze
Fáza rastu podniku
- objem produkcie rastie, podnikateľský subjekt začína dosahovať zisky, príjmy sú vyššie ako výdavky
- objem predaja sa zvyšuje, získavajú sa stále noví a noví zákazníci, rozširuje sa cieľová skupina a začínajú sa prejavovať úspory z rozsahu (na 1 mašinke už vyrábam viac výrobkov a tým je jednotkový náklad nižší)
- subjekt je ziskový, ale nemôžeme ešte povedať, že ten zisk sa nám bude stále zvyšovať
- umenie v podnikaní je nájsť bod, kedy dosahujem maximálne príjmy a mám minimálne výdavky a čo najdlhšie to udržať = toto už patrí do fázy stabilizácie
Fáza stabilizácie
- mám optimálny objem produkcie, ktorý zodpovedá maximálnym príjmom a minimálnym výdavkom
- objem predaja je maximálne možný
- na konci fázy stabilizácie sa nám môže stať, že príde nejaký konkurent a ja neinovujem svoje výrobky, neprispôsobím ich potrebám zákazníkov, tak začnem mať vyššie výdavky ako príjmy
- každý podnikateľ, chce udržať, čo najviac fázu stabilizácie, a keď klesá, tak sa snaží tú výrobu naštartovať, ale môže sa stať aj to, že hneď po fáze rastu nasleduje fáza zániku – je to zánik podniku vo fáze rastu
Fáza zániku
- môže končiť tak, že podnikateľ vyhlási bankrot . mal by si vysporiadať svoje záväzky voči zamestnancom, dodávateľom a pod.
- alebo ak vo fáze stabilizácie získa signály, že sa niečo deje, že množstvo predávaných výrobkov začína klesať, tak sa môže stať, že inovuje výrobky, alebo príde s novým výrobkom, zmení technológiu a môže sa stať, že sa naštartuje a po fáze stabilizácie príde po týchto zmenách fáza rastu
Viac sa o životnom cykle podniku dočítate na stránke Životný cyklus podniku a jeho fázy.
Signály a symptómy nastupujúcej krízy
Signály krízy v externom prostredí (mimo podniku):
- kolísanie, stagnovanie odbytu výrobkov (dnes je menej kupujúcich v obchodoch než bolo pred krízou)
- rast tlaku konkurenčných podnikov (zvyšuje sa konkurencia), ktoré dosahujú svoj rast vyššou kvalitou alebo nižšou cenou
- problematické uspokojovanie zákazníkov, nakoľko sa menia ich preferencie
Signály krízy v internom prostredí (vo vnútri podniku):
- prudký pokles príjmov
- odlev kvalifikovanej pracovnej sily (lebo je tu predpoklad, že im niekto lepšie zaplatí)
- nižšia produktivita práce (za takú istú cenu sú ľudia ochotní menej pracovať)
- neoprávnený rast cien
- neopodstatnené prerozdeľovanie finančných prostriedkov medzi jednotlivými zložkami podniku
- toto boli prvotné signály
Riešenie krízy
Krízu môžeme vyriešiť konsolidáciou podniku, jeho sanáciou alebo bankrotom.
Konsolidácia podniku spočíva v tom, že majiteľ si prejde ešte raz, čo sa v podniku robí, snaží sa spájať výrobné zložky do jednej, snaží sa o nejaký konsolidačný plán, pokúša sa hľadať rezervy a šetriť (napr. firma zníži počet pracovných dní to 6 na 5)
Sanácia podniku je trochu dramatickejšie riešenie. Kým pri konsolidácii sa mení náplň práce zamestnancov, ale dostanú viac práce, pri tej istej mzde, tu dochádza k prepúšťaniu zamestnancov, k radikálnej zmene výrobných postupov, ktorá je častokrát spojená s predajom časti podniku a týmto spôsobom sa podnik snaží získať finančné prostriedky na znovu naštartovanie finančného procesu. Sanácia sú postupy a súbory opatrení, ktoré vedú k oživeniu činnosti podniku. Opatrenia pomáhajú podniku prispôsobiť štruktúru a aktivity zmeneným podmienkam na trhu. Medzi sanačné opatrenia patrí zníženie základného imania, zníženie stavu zamestnancov, uzavretie prevádzky alebo oddelenia a iné – majú pomôcť firme prekonať problémy.
Bankrot je extrémne riešenie. Počet zamestnanciov sa zníži na nulu, celá technológia sa predáva, rušia sa dodávateľsko-odberateľské vzťahy. Prichádza správca konkurznej podstaty, ktorý má robiť všetko preto, aby boli uspokojené pohľadávky dodávateľov, mzdy zamestnancov (hľadá na to prostriedky)
Podniková kríza na Slovensku v súčasnosti
- SR bola v roku 2007 pred krízou úspešná, keď sa HDP pohybovala na úrovni 10%
- je to importovaná kríza, dovezená zo zahraničia (dnes u nás automobilový priemysel robí veľkú šarapatu)
- pomohol nám vstup do EÚ a prijatie eura, čo vidíme na poklese kurzov okolitých cien
- pomohli nám opatrenia vlády
- ak by kríza pretrvala, tak aj u ná ceny porastú
Balíčky protikrízových opatrení slovenskej vlády
SR prijala ešte nie v úplnom rozsahu 4 balíčky opatrení pre podnikateľskú aj nie pre podnikateľskú sféru
- v novembri 2008 bol prijatý prvý balíček opatrení, v decembri sa vylepšoval = zabezpečiť čerpanie finančných prostriedkov z eurofondov (úspešnosť našich podnikateľských subjektov nebola nízka z dôvodu, že by neboli nápady, ale problémom bola byrokracia – najprv si prečítali nápad, čiže formálna stránka v prvom kole často veľa nápadom zamietala), štátne tendre
- v 2. balíčku = podnikateľským subjektom, ktoré neprepustia ľudí, ale znížia pracovnú smenu prispeje štát na odvody zamestnancov (u nás sa mzda zamestnanca stanovuje, že ak chce dať zamestnávateľ zamestnancovi mzdu vo výške 10 000, tak zamestnanec musí na seba vyrobiť o 35% viac, lebo tých 35% sú odvody, ktoré zamestnávateľ platí, ale ešte aj sám zamestnanec si platí odvody); tlak na zníženie dane z pridanej hodnoty, to však znamená aj menej peňazí do štátnej pokladnice; príspevok na nové pracovné miesta pre tie firmy, ktoré riadne platili dane a odvody a neprepustili zamestnancov dostanú príspevok na nové pracovné miesto cez 3 000 eur; aj tí, ktorí sú nezamestnaní viac ako 3 mesiace si môžu otvoriť živnosť a získa do 6 000 eur na otvorenie pracovného miesta; príspevok na cestovanie; aj opatrenia týkajúce sa miest a obcí nielen podnikateľského sektoru