Predvídanie vývoja externého prostredia
Je to ďalšia úloha analýzy externého prostredia. Metódami prognózovania sa zaoberá vedná disciplína – prognostika.
Prognóza a proces prognózovania.
Prognóza – ako výsledok prognózovania predstavuje kvalifikovanú predpoveď o budúcom vývoji javov a procesov. Stanoví kvalitatívne a kvantitatívne parametre budúcich udalostí a termín ich vzniku. Jej účelom je znížiť mieru neistoty budúceho vývoja. Úlohou prognózovania je odhaľovanie možných budúcich príležitostí a hrozieb pre podnik.
Podľa časového horizontu prognózy členíme na (závisí od druhu podnikania a premenlivosti prostredia):
- dlhodobé: 10 – 20 rokov,
- strednodobé: 5 – 10 rokov,
- krátkodobé: do 5 rokov.
Možno zaujať postoj:
- zvnútra-von: objektom prognózovania sú podnikové aktivity najcitlivejšie na vonkajšie zmeny,
- zvonku-dovnútra: pohľad na mnoho oblastí vonkajšieho prostredia, ktoré nemusia súvisieť so skúmaným podnikaním.
Predvídanie a adaptácia v nestálom externom prostredí
Dva prístupy v strategickom myslení:
- predvídanie budúcnosti
- príznačný pre západnú Európu a USA,
- je rigorózny, analytický a kvantitatívny,
- vymýšľanie budúcnosti
- príznačný pre východnú Áziu,
- je subjektívny, stavia na intuícii, tušeniach a originálnych nápadoch,
- je tvorivý, chce vytvárať ideál.
Budúcnosť sa javí ako súbor možností od známeho k neznámemu. Štyri úrovne budúcnosti:
- Jednoznačná budúcnosť – typická pre zrelé odvetvia s ustálenou konkurenčnou štruktúrou.
- Variantná budúcnosť – súbor diskrétnych scenárov a neistota, že niektorý z nich nastane. Príznačný pre dozrievajúce odvetvia a/aj regulované legislatívnymi zásahmi.
- Spojitá budúcnosť – prelínajúce sa scenáre. Typické pre podniky vo vznikajúcich a rastúcich odvetviach alebo podniky vstupujúce na nové trhy.
- Nepredvídateľná budúcnosť – neurčitá a jej hybné sily sa nedajú kvantifikovať ani definovať. Typické pre vznikajúce odvetvia. Pre prostredia s nestabilitou.
Podnik na základe vonkajšej miery neistoty a vnútorných ambícií môže zaujať niektorý z navzájom sa vylučujúcich postojov:
- pasívny – ľahostajný k podnetom vonkajšieho prostredia,
- reaktívny – s oneskorením reaguje na vonkajšie zmeny. Je to stratégia trvalého zaostávania,
- preaktívny – vopred sa zabezpečuje a poisťuje voči negatívnym dôsledkom vonkajších zmien,
- vyčkávací – v stave pohotovosti a pripravuje sa na vhodný okamih využitia príležitostí,
- adaptačný – rýchlo a pružne reaguje na príležitosti na existujúcich trhoch takmer v reálnom čase,
- tvorivý – iniciatívny pri zrode a rozvoji nového odvetvia. Je to priekopník.
Výber vhodného postoja podniku k vonkajšiemu prostrediu je podmienený nielen štyrmi úrovňami budúcnosti, ale podstatnú úlohu zohráva aj životný cyklus odvetvia.
Odvetvie vo fázach:
- vzniku – tvorivý postoj,
- rastu a dozrievania – vhodný pre adaptačný a vyčkávací postoj,
- zrelosti – preaktívny a reaktívny postoj,
- zániku -pasívny postoj.
Externé riziko poznáme:
- symetrické riziko: výnosy a straty budú značné a rovnako veľké. Podniky s tvorivým postojom,
- nesymetrické riziko: veľké výnosy a malé straty. Vyčkávacie aj priekopnícke stratégie,
- malé alebo žiadne riziko: opatrenia vhodné a užitočné vo väčšine situácií. Dôležitou súčasťou akejkoľvek stratégie.
PROGNOSTICKÉ METÓDY
Matematicko-štatistické metódy:
- spracúvajú rozsiahly súbor údajov kvantitatívnej povahy,
- predpokladá sa, že zákonitosti minulého a súčasného obdobia budú platné aj v budúcnosti,
čo sa nemusí vždy zhodovať so skutočnosťou.
Heuristické metódy:
- založené na výpovedi experta (odborné vzdelanie, prax,..),
- Nachádzajú uplatnenie v oblastiach, kde budúci vývoj nemožno odvodiť z minulosti.
Matematicko-štatistické a heuristické metódy prognózovania.
MATEMATICKO-ŠTATISTICKÉ METÓDY
- Extrapolačné metódy
- Jednoduchá extrapolácia
- Analytická extrapolácia
- Metóda rozkladu faktorov vývoja
- Metóda vedúceho trendu
- Metóda obalovej krivky
- Ekonomicko-matematické modelovanie
- Extrapolačné metódy:
Sú založené na predlžovaní uplynulých vývojových tendencii do budúcnosti, ak je možné ich vyjadriť matematickou funkciou a graficky znázorniť. Odporúča sa použiť podľa konkrétnych prípadov exponenciálne, parabolické a logistické funkcie.
Aa. Jednoduchá extrapolácia
Založená na predpoklade, že v budúcnosti budú platiť rovnaké podmienky ako v minulosti. Táto metóda je najmenej dokonalým spôsobom predlžovania trendov a používa sa ako predbežná informácia o budúcom vývoji.
Ab. Analytická extrapolácia
Je založená na odhaľovaní a analýze kauzálnych vzťahov ovplyvňujúcich minulý a budúci vývoj objektu prognózy. Podľa spôsobu identifikácie podmienok vývoja sa rozlišujú tieto metódy:
- metóda rozkladu faktorov vývoja,
- metóda vedúceho trendu,
- metóda obalovej krivky.
2.Ekonomicko-matematické modelovanie
Je založené na zostavení modelu zložitého problému a nájdení optimálneho variantu. Pri voľbe variantu sa používajú: metódy lineárneho a dynamického programovania, metódy teórie hier, simulácie …
HEURISTICKÉ METÓDY
- delfská metóda
- zhromažďuje, systematicky triedi a spresňuje názory expertov na objekt prognózy,
- základom je anonymita respondentov a spätná väzba informácií,
- je vhodná najmä na prognózovanie širokej a viacodborovej problematiky.
- brainstorming
- je systematicky vedená rýchla diskusia medzi expertmi rôznej odbornosti s cieľom podnietiť nové riešenia, ktoré sa týkajú vopred zvoleného problému,
- k hlavným prednostiam metódy patrí pomerne vysoká rýchlosť získavania výsledkov a pomerne malá organizačná a finančná náročnosť.
- Brainwriting
- metóda odvodená od brainstormingu,
- organizuje sa podobným spôsobom, ale diskusia prebieha výlučne písomnou formou,
- účastníkom písomnej diskusie sú predložené formuláre s rovnakou témou na riešenie ,
- formuláre môžu obiehať medzi expertmi v niekoľkých kolách.
- metóda scenára
- logicky a chronologicky opisuje vývojové etapy objektu prognózy, ukazuje, ako sa môže budúci stav vyvinúť zo súčasnej situácie,
- scenár vychádza zo skutočnosti, že budúcnosť je neznáma a nedá sa s istotu predpovedať,
- scenár rozpráva príbeh, v ktorom sa objavujú kombinácie budúcich situácií aké môžu skutočne nastať a zároveň počíta aj s príchodom prelomových zmien, na ktoré sa treba pripraviť.
- morfologická analýza
- ako hlavný metodický nástroj sa používa morfologická matica
- slúži na systematickú a úplnú dekompozíciu riešeného problému na elementárne prvky.
- synektická metóda
- je založená na predpoklade, že pravdepodobnosť úspešného vyriešenia problému sa zvyšuje pochopením emocionálnych a iracionálnych zložiek tvorivého procesu, ktoré sú považované
za dôležitejšie než intelektuálne a racionálne prvky.
- je založená na predpoklade, že pravdepodobnosť úspešného vyriešenia problému sa zvyšuje pochopením emocionálnych a iracionálnych zložiek tvorivého procesu, ktoré sú považované