Podnikanie na základe živnostenského zákona

Podnikanie

Sloboda podnikania predstavuje jeden zo základných predpokladov existencie hospodárstva založeného na trhových princípoch. V Ústave SR je sloboda podnikania garantovaná v rámci základných práv a slobôd. Je v nej uvedené (článok 35): „Každý má právo na slobodnú voľbu povolania a prípravu naň, ako aj právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť“.

Podnikanie upravuje Obchodný zákonník (zákon č. 513/1991 Z. z.), kde je podnikanie definované ako sústavná činnosť vykonávaná podnikateľom samostatne, vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku.

Aby určitá činnosť mohla byť považovaná za podnikanie, musia byť naplnené kumulatívne všetky uvedené pojmové znaky podnikania, ktorými teda sú:

• sústavnosť, t.j., že činnosť sa pravidelne opakuje a nejde o príležitostný výkon činnosti,
• samostatnosť,j., že ide o činnosť vykonávanú na princípe rovnoprávnosti medzi odberateľom a dodávateľom a nie napríklad na princípe pracovnej zmluvy,
• výkon podnikateľskej činnosti vo vlastnom mene,j. podnikateľ pod svojim obchodným menom robí všetky právne a iné úkony v súvislosti s podnikaním,
• výkon podnikateľskej činnosti na vlastnú zodpovednosť. Toto je možné chápať v dvoch rovinách. V ekonomickej ide o to, že podnikateľ v plnej miere znáša podnikateľské riziko a v právnej ide o vyjadrenie právnej zodpovednosti podnikateľa, ktorý v rámci podnikateľskej činnosti vstupuje do rôznorodých právnych vzťahov. Podnikateľ zodpovedá celým svojim majetkom,
• výkon činnosti za účelom dosiahnutia zisku. Tu nie je rozhodujúce, či podnikateľ reálne dosiahol zisk, rozhodujúci je cieľ s ktorým podnikateľ činnosť vykonáva.

Podnikateľ

Podnikateľom podľa Obchodného zákonníka je:

• osoba zapísaná v obchodnom registri, t. j. obchodné spoločnosti, družstvá a iné právnické osoby, pre ktoré je zápis do obchodného registra povinný (napr. štátne podniky, zahraničné osoby, odštepné závody). Fyzické osoby, ktoré podnikajú na základe živnostenského oprávnenia (viď zákon č. 455/1991 Z. z. o živnostenskom podnikaní) sa do obchodného registra zapisujú dobrovoľne (motívom môže byť napr. predpokladané zriadenie odštepného závodu alebo udelenie prokury – k čomu je oprávnený len podnikateľ zapísaný v obchodnom registri), alebo ak by to ustanovil osobitný zákon,
• osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia,
• osoba, ktorá podniká na základe iného ako živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov. Ide o pomerne rozsiahlu skupinu právnických osôb (banky, Slovenská televízia, Železnice SR a pod.) a fyzických osôb (komerční právnici, advokáti, lekári, znalci, tlmočníci, notári, daňoví poradcovia, atď.) v rámci tzv. slobodného povolania,
• fyzická osoba, ktorá vykonáva poľnohospodársku výrobu a je zapísaná do evidencie podľa osobitných predpisov (nie členovia družstiev), viď zákon č. 219/1991 Zb., ktorým sa mení zákon č. 105/1990 o súkromnom podnikaní občanov (evidenciu vykonáva obec, alebo je možnosť zápisu do obchodného registra). Ak sa nezaevidujú nikde vtedy nevystupujú ako podnikatelia a nemajú ani možnosť uchádzať sa o žiadnu formu podpory zo strany rezortu, regionálnych inštitúcií a projektov orientovaných na podporu MSP.

Subjekty a formy podnikania

Subjektami môžu byť fyzické osoby (FO) a právnické osoby (PO).

Fyzická osoba

Pojem fyzická osoba vymedzuje občianske právo (občiansky zákonník č 40/1964 Zb.). FO je chápaná ako občan SR alebo cudzinec. Spôsobilosť FO mať práva (dediť, byť obdarovaný, byť subjektom z kúpnej zmluvy a pod.) a povinnosti vrátane povinnosti platiť daň v prípade zdaniteľného príjmu vzniká narodením. Povinnosti zanikajú smrťou.

Spôsobilosť vlastnými právnymi úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti vzniká v plnom rozsahu plnoletosťou, t.j. dovŕšením 18 rokov. Z tohoto pravidla existuje výnimka (zákon č. 40/1964 – Občiansky zákonník) podľa ktorej sa plnoletosť pred dosiahnutím 18 rokov nadobúda uzavretím manželstva. Táto výnimka pre oblasť podnikania neplatí (viď živnostenský zákon).

Spôsobilosť FO mať v pracovnoprávnych vzťahoch práva a povinnosti a spôsobilosť vlastnými právnymi úkonmi nadobúdať tieto práva, brať na seba tieto povinnosti (pracovnoprávna spôsobilosť) vzniká, pokiaľ ďalej nie je stanovené inak, dňom, keď občan dovŕši vek 15 rokov. Zamestnávateľ však nesmie s ním dohodnúť ako deň nástupu do práce deň, ktorý by predchádzal dňu, keď tento občan neukončil povinnú školskú dochádzku. Dohodu o hmotnej zodpovednosti (Zákonník práce) je možné uzatvoriť až od 18 rokov veku.

Pri podnikaní FO je možnosť podnikať ako:

• fyzická osoba,
• FO s tichým spoločníkom, podľa Obchodného zákonníka § 673 – 681 na základe zmluvy o tichom spoločenstve, pričom základným znakom tejto zmluvy je majetková účasť tichého spoločníka na podnikaní podnikateľa, ktorý vystupuje sám v právnych vzťahoch ako nositeľ práv a povinností, pričom touto účasťou vzniká právo na podiel na zisku ale súčasne o podiel na strate sa znižuje vklad tichého spoločníka,
• spolu s inou FO v združení. Zmluvu o združení upravuje Občiansky zákonník v paragrafoch 829 až 841, zmluva o združení znamená, že niekoľko osôb sa môže združiť, aby sa spoločne pričinili o dosiahnutie dohodnutého účelu – napr. určitého výsledku pri podnikaní. Združenie FO nemá právnu subjektivitu, každý spoločník združenia vyvíja podnikateľskú činnosť na vlastnú zodpovednosť a vo vlastnom mene.

Právnická osoba

Právnickú osobu (PO) je možné vymedziť ako organizáciu osôb alebo majetku vytvorenú za určitým účelom, ktorej právo objektívne priznáva právnu subjektivitu (majú spôsobilosť mať práva a povinnosti). PO vznikajú s účinnosťou zápisu do obchodného registra alebo iného registra. Osobitný zákon môže upraviť ich vznik aj inak.

Občiansky zákonník za PO považuje:

• združenia fyzických alebo právnických osôb, najčastejšie ide o združenia vytvárané podľa obchodného zákonníku a to:
• spoločnosť s ručením obmedzeným (môže byť založená aj jednou osobou),
• verejná obchodná spoločnosť,
• komanditná spoločnosť,
• akciová spoločnosť (môže byť založená aj jednou PO),
• družstvo.

Tiež môže ísť o rôzne spolky, únie, zväzy a iné občianske združenia, pokiaľ vznikli spôsobom stanoveným v zákone č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov, ďalej patria sem aj záujmové združenia právnických osôb vytvárané predovšetkým na ochranu svojich záujmov podľa § 20 Občianského zákonníka. Ale združenia vytvorené podľa paragrafu č. 829 Občianskeho zákonníka na základe zmluvy o združení nemajú právnu subjektivitu a teda nie sú ani PO (napr. už uvádzané združenie fyzických osôb, ale aj združenie PO typu konzorcia – tie Občiansky zákonník neupravuje).

• účelové združenia majetku (rôzne nadácie, štátne fondy), ktoré majú majetkový a nie osobný základ,
• jednotky územnej samosprávy (napr. obce),
• iné subjekty o ktorých to stanoví zákon (štátne podniky, banky, burzy, rozpočtové a príspevkové organizácie, štát a podobne.)

Medzi PO, ktoré sú založené na podnikanie patrí:

• obchodné spoločnosti,
• družstvo,
• štátny podnik,
• PO, ktoré boli založené na základe osobitných predpisov (Burza cenných papierov, investičné spoločnosti, investičné fondy a podobne).

Výkon podnikateľskej funkcie štátneho podniku upravuje zákon č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku v znení neskorších predpisov. Štátny podnik svoju podnikateľskú činnosť prevádzkuje samostatne na základe hospodárenia na vlastný účet. Jeho zakladateľom je ústredný orgán štátnej správy alebo obvodný úrad štátnej správy.

Podnik, obchodný majetok a imanie

Podnikom podľa Obchodného zákonníka je súbor hmotných, ako aj osobných a nehmotných zložiek podnikania. K podniku patria veci, práva a iné majetkové hodnoty, ktoré patria podnikateľovi, čiže všetko, čo využíva v podnikateľskej činnosti. Podnikom teda sú aj zamestnanci, obchodné meno, povesť podniku a postavenie na trhu, know-how. Všetko spolu vyjadruje hodnotu podniku.

Obchodným majetkom je súhrn majetkových hodnôt, vecí, pohľadávok a iných práv hodnotovo oceniteľných, ktoré patria podnikateľovi a slúžia na podnikanie.

U PO sa obchodný majetok kryje s jeho celým majetkom, u FO len tá časť majetku, ktorá slúži na podnikanie. V súvislosti s vedením účtovnej evidencie eviduje sa len tá časť, ktorá slúži na podnikanie.

Obchodné imanie označuje súbor aktív a pasív podniku, ktoré vznikli podnikateľovi v súvislosti s podnikaním. Obchodné imanie nie je účtovný rozdiel medzi aktívami a pasívami. Čisté obchodné imanie je rozdiel medzi obchodným majetkom a záväzkami z podnikania.

Obchodné meno, obchodné tajomstvo a obchodný register

Obchodné meno je názov, pod ktorým podnikateľ vykonáva právne úkony súvisiace s podnikaním. U FO je to meno a priezvisko, ktoré môže obsahovať dodatok odlišujúci osobu podnikateľa alebo druh podnikania. U obchodných spoločností a družstiev je to názov, pod ktorým sú zapísané v obchodnom registri a označenie právnej formy.

Obchodné tajomstvo je jedno z práv podnikateľa ako chránený nehmotný majetok, s ktorým môže podnikateľ nakladať. Patria sem napr. receptúry, technologické postupy, patenty a vynálezy.

Obchodný register (viď § 27 obchodného zákonníka a predovšetkým zákon č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri) je verejný zoznam vedený registrovým súdom do ktorého sa zapisujú zákonom stanovené údaje týkajúce sa podnikateľov (povinne obchodné spoločnosti, družstvá, zahraničné osoby, štátne podniky, organizačné zložky podnikov a na vlastnú žiadosť FO). Jeho súčasťou je aj zbierka listín (spoločenská zmluva, jej zmeny, účtovná závierka a výročná správa – ak túto povinnosť ukladá zákon, rozhodnutie súdu o nariadení likvidácie, alebo o vyhlásení konkurzu a pod.). Podnikatelia zapísaní do obchodného registra účtujú v sústave podvojného účtovníctva. Webová adresa obchodného registra je www.orsr.sk.

Ochrana hospodárskej súťaže a nekalá súťaž

Nekalá súťaž je predmetom právneho postihu, ak ide o konanie v hospodárskej súťaži, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi súťaže a je spôsobilé spôsobiť ujmu iným súťažiacim alebo spotrebiteľom. Patrí sem napr. klamlivá reklama, klamlivé označovanie tovarov a služieb, vyvolávanie nebezpečenstva zámeny, parazitovanie na povesti, podplácanie, porušovanie obchodného tajomstva i zľahčovanie (§ 44 až § 55 Obchodného zákonníka).

Pozn. Systém právnej ochrany hospodárskej súťaže u nás tvoria dva vzájomne sa doplňujúce systémy. Jeden z nich sa zameriava na ochranu proti nekalej súťaži (Obchodný zákonník) a druhý na ochranu proti obmedzovaniu hosp. súťaže podľa zákona o ochrane hosp. súťaže č. 136/2001 Z. z (+ zákon č. 204/2004 Z. z.) Podľa neho sú zakázané dohody obmedzujúce hospodársku súťaž (dohody o cenách, rozdelenie trhu), je zakázané zneužívanie dominantného postavenia na trhu, koncentrácia ako proces ekonomického spájania podnikov je posudzovaná a kontrolovaná protimonopolným úradom. Ten ju môže zakázať, ak jej dôsledkom sú významné prekážky efektívnej hospodárskej súťaže na relevantnom trhu.

Štatutárny orgán je orgán právnickej osoby zapísaný do obchodného registra, ktorého jednanie je jednaním podnikateľa – tejto právnickej osoby. V komanditnej spoločnosti sú to komplementári, v s.r.o. jeden alebo viacej konateľov, v a.s. a v družstve je to predstavenstvo.

Podnikanie na základe živnostenského zákona (455/1991 Zb.)

Živnostenský zákon (ŽZ) poskytuje komplexný prehľad o verejnoprávnej úprave podnikania tým, že na jednej strane pozitívne vymedzuje živnostenské podnikanie (ktoré sa od vymedzenia pojmu podnikania v Obchodnom zákonníku odlišuje tým, že podmienky pre živnostenské podnikanie upravuje ŽZ, a preto pre prienik týchto právnych úprav vo väzbe na vymedzenie podnikania platí zásada, že každá živnosť je podnikaním, ale nie každé podnikanie je živnosťou) a na druhej strane negatívne vymedzuje činností, ktoré nie sú živnosťou. Činnosti taxatívne vylúčené z pôsobnosti ŽZ sú potom tie činnosti, ktoré sú subsumované pod špeciálne právne úpravy, pričom ich konkrétnu právnu úpravu je možné nájsť v príslušných odkazoch ŽZ.

ŽZ teda definuje živnosť ako sústavnú činnosť prevádzkovanú samostatne, vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť, za účelom dosiahnutia zisku a za podmienok uvedených v ŽZ.

ŽZ rozlišuje všeobecné podmienky, ktoré musí splniť každý živnostník, a zvláštne podmienky, ktoré treba splniť, ak má byť prevádzkovaný určitý druh živnosti.

Všeobecné podmienky prevádzkovania živnosti FO, zodpovedných zástupcov a osôb reprezentujúcich štatutárny orgán PO sú:

• dosiahnutie veku 18 rokov,
• spôsobilosť na právne úkony,
• bezúhonnosť.

Osobitné podmienky prevádzkovania živnosti sú odborná, osobitná odborná alebo iná spôsobilosť, pokiaľ ju ŽZ vyžaduje. U PO ich musí spĺňať jej zodpovedný zástupca. Odbornou spôsobilosťou sa rozumejú predovšetkým kvalifikačné predpoklady a prax v príslušnom odbore. Iná podmienka môže byť spoľahlivosť najmä pri prevádzke koncesovanej živnosti (práca so strelivom, s chemickými látkami apod.). Osobitná odborná spôsobilosť je súhrn teoretických, praktických schopností a ovládanie technických alebo technologických postupov, ktoré musí spĺňať každý kto vykonáva živnosti uvedené v prílohe č. 4 ŽZ (napr. plynoinštalatérstvo, elektroinštalácia, inštalácia a opravy chladiacich zariadení, holičstvo, kozmetické služby atď.).

Nové rozdelenie živností

Rozlišujú sa živnosti:

• ohlasovacie, ktoré sa pri splnení určitých podmienok môžu prevádzkovať len na základe ohlásenia (Živnostenskému úradu na obvodnom úrade),
• koncesované ktoré sa môžu prevádzkovať na základe koncesie.

Ohlasovacie živnosti sú:

• remeselné, ak je podmienkou prevádzkovania živnosti odborná spôsobilosť získaná vyučením v odbore,
• viazané, ak je podmienkou prevádzkovania odborná spôsobilosť získaná inak,
• voľné, ak nie je podmienka odborná spôsobilosť.

• Remeselné živnosti sú uvedené v prílohe zákona č.1 a ich prevádzkovanie je potrebné dokladovať výučným listom , vysvedčením o záverečných skúškach na odbornom učilišti (pri zodpovedajúcom učebnom odbore , alebo študijnom odbore nie je potrebná od 1.10.2007 prax!), prípadne inej odbornej škole a preukázaním odbornej praxe v danom, alebo príbuznom odbore (presne viď § 21 a 22).
• Viazané živnosti sú v zákone uvedené v prílohe č. 2 a vyžadovaná odborná spôsobilosť sa preukazuje osobitnými predpismi (je tiež uvedená v prílohe).
• Voľné živnosti vyžadujú splnenie len všeobecných podmienok, odborná spôsobilosť sa nevyžaduje. bez prílohy, na stránke ministerstva je zoznam najčastejšie používaných voľných živností a ich obsahové vymedzenie

Koncesované živnosti sa môžu prevádzkovať len na základe štátneho povolenia, tzv. koncesie. Ich zoznam je v prílohe č. 3. Odborná spôsobilosť je upravená osobitnými predpismi v závislosti od koncesovanej živnosti. – zrušené a zaradené medzi viazané

Kto chce prevádzkovať živnosť je povinný ohlásiť to živnostenskému úradu , podľa sídla PO alebo bydliska FO. Pre zahraničnú osobu je príslušným živnostenským úradom v sídle kraja podľa adresy miesta činnosti zahraničnej osoby alebo miesta činnosti organizačnej zložky podniky zahraničnej osoby.

Živnostenské oprávnenie nie je možné previesť na inú osobu

Jeden podnikateľ môže vykonávať aj viac živností ale pokiaľ má na každú živnostenské oprávnenie.

Osvedčenie o živnostenskom oprávnení už môže obsahovať viac predmetov podnikania.

Pre zahraničnú osobu alebo PO vznikne živnostenské oprávnenie až zápisom do obchodného registra.

Pri ohlasovaných živnostiach vzniká živnostenské oprávnenie dňom ohlásenia, pri koncesovaných dňom doručenia koncesnej listiny. Živnostenské oprávnenie nemôže podnikateľ previesť na druhú osobu. Jeden podnikateľ môže vykonávať viac živností, pokiaľ má na každú živnostenské oprávnenie. Živnostenský list môže obsahovať iba 1 predmet podnikania (od 1. 10. 2007). Pre zahraničnú osobu alebo PO vznikne živnostenské oprávnenie až po zápise do obchodného registra.

Miestne príslušný k ohláseniu je živnostenský úrad podľa sídla podnikateľa alebo miesta podnikania.

Náležitosti ohlásenia fyzickej osoby

Náležitosti ohlásenia slovenskej FO sú:

• meno a priezvisko, akademický titul, trvalé bydlisko, rodné priezvisko, miesto narodenia, pohlavie, rodné číslo a informácia či jej súd alebo správny orgán uložil trest zákazu činnosti, dotýkajúci sa vykonávania danej živnosti,
• ak nespĺňa odbornú spôsobilosť a určí zodpovedného zástupcu, uvedie tie isté údaje o jeho osobe,
• zvolené obchodné meno, teda svoje meno s prípadným dodatkom,
• zvolené miesto podnikania,
• zvolený predmet podnikania,
• identifikačné číslo organizácie ak už bolo pridelené,
• adresy prevádzkarní, ak sú zriadené,
• dobu podnikania, pokiaľ zamýšľa vykonávať živnosť na dobu určitú.
• deň začatia živnosti, ak zamýšľa prevádzkovať živnosť neskorším dňom ako dňom ohlásenia.

Ďalšie údaje potrebné k ohláseniu fyzickej osoby (podobne je to i u právnickej osoby) sú:

• údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov (osobné údaje o otcovi, matke atď.). Výpis môže od 1.10.2007 zabezpečiť Živnostenský úrad prostredníctvom tzv. jednotného kontaktného miesta (JKM).
• Fyzická osoba uvedie údaje potrebné na splnenie registračnej povinnosti (k daní z prímov) a tzv. oznamovacej povinnosti ktorá sa vyžaduje podľa osobitného zákona (zb.511)

Právnická osoba táto tieto údaje môže uviesť , ak ich neuvedie, tak si túto povinnosť musí splniť sama

• Fyzická osoba ktorá ešte nie je v systéme povinného zdravotného poistenia uvedená, uvedie údaje potrebné na prihlásenie resp. ak už je prihlásená musí uviesť obchodné meno
• Osoby ktoré sa povinne zapisujú do obchodného registra môžu súčasne s ohlásením uviesť údaje ktoré sa do Obchodného registra zapisujú
  • preukázanie oprávnenia užívať nehnuteľnosť, ktorá bola uvedená ako miesto podnikania FO, resp. u právnickej osoby sídlo napr. nájomná zmluva
  • pri remeselnej alebo viazanej živnosti odbornú spôsobilosť, prípadne odbornú spôsobilosť zodpovedného zástupcu (aj u právnickej osoby),
  • súhlas zodpovedného zástupcu s ustanovením do funkcie (aj u právnickej osoby) a súhlas, že nemá súdom alebo správnym orgánom uložený zákaz činnosti týkajúci sa prevádzkovania živnosti, resp. že nie je členom dozornej rady,
  • prípadne ďalšie údaje (viď § 45a a 46). (splnenie daňovej registrácie k dani z príjmu, prihlásenie sa do systému povinného zdravotného poistenia, meno poisťovne). Tiež môže zabezpečiť JKM.

• Pri plnení podmienok dostane žiadateľ oprávnenie na vykonávanie živnosti (osvedčenie o živnostenskom oprávnení )najneskôr o 5 pracovných dní) odo dňa kedy živnostenskému úradu bolo doručené ohlásenie o živnosti a výpis z registra trestov

Náležitosti ohlásenia právnickej osoby

Ohlásenie pre právnické osoby pochopiteľne vyžaduje niektoré odchýlky. Ide hlavne o určenie právnej formy a ďalej uvedenie údajov o osobách, ktoré sú štatutárnym orgánom PO, ako i o uvedenie spôsobu, akým budú za právnickú osobu konať, údaje o zodpovednom zástupcovi atď.

Pri splnení daných podmienok dostane žiadateľ oprávnenie na vykonávanie živnosti, tzv. živnostenský list, alebo koncesnú listinu (do 5 resp. 30 dní odo dňa, kedy ŽÚ bolo doručené ohlásenie živnosti (resp. žiadosti o koncesnú listinu) a výpisy z registra trestov).

Zánik živnosti

Živnostenské oprávnenie zaniká:

• smrťou podnikateľa, ak v živnosti nepokračujú dedičia,
• zánikom PO,
• uplynutím doby, na ktorú bolo vystavené,
• rozhodnutím živnostenského úradu o zrušení živnostenského oprávnenia – ak podnikateľ vážnym spôsobom porušuje podmienky ustanovené koncesnou listinou, alebo nespĺňa podmienky živnostenského oprávnenia, alebo nezačal vykonávať živnosť do dvoch rokov od jeho vydania atď.

Živnosti z hľadiska predmetu podnikania

Živnostenský zákon súčasne rozlišuje živnosti z hľadiska predmetu podnikania a to:

• obchodné,
• výrobné,
• poskytujúce služby.

Význam tohoto členenia spočíva v tom, že zákon typovo určuje u obchodných, výrobných živností, resp. pri službách rozsah živnostenského oprávnenia, zjednodušene povedané, upravuje určité väzby činností, ktoré je podnikateľ oprávnený v rámci svojho živnostenského oprávnenia vykonávať:

• Obchodné spočívajú v kúpe tovaru za účelom jeho ďalšieho predaja – teda veľkoobchodná a maloobchodná činnosť a pohostinská činnosť.
• Výrobné živnosti živnostenský zákon bližšie nešpecifikuje. Podstatou však je zhotovovanie výrobkov. Táto živnosť v sebe už obsahuje i predaj týchto výrobkov spotrebiteľovi.
• Službami sa podľa živnostenského zákona rozumie poskytovanie opráv a údržba vecí, preprava osôb a tovaru a iné práce a výkony na uspokojovanie ďalších potrieb odberateľa.

Prakticky sa význam tohoto členenia prejavuje hlavne pri posudzovaní oprávnenosti podnikania:

• Obchodné – Tak napríklad podnikateľ oprávnený na veľkoobchodnú resp. maloobchodnú činnosť je súčasne oprávnený vykonávať na tovare drobné zmeny, ktorými ich prispôsobuje potrebám kupujúceho, môže vykonávať montáž tovaru dodaného zákazníkovi alebo servis, môže uskutočňovať podomový alebo zásielkový predaj atď., môže prenajímať tovar, predávať tovar aj v pojazdných predajniach atď.
• Výrobné – V rámci oprávnenia výrobnej živnosti môže podnikateľ predávať a opravovať výrobky, ak zostáva zachovaná povaha živnosti. Súčasne môže predávať i výrobky iných výrobcov a príslušenstvá, pokiaľ sú rovnakého druhu. Ďalej je oprávnený vyrábať a potláčať obaly, etikety a iné pomocné prostriedky umožňujúce predaj výrobkov, ktoré vyrába, môže vykonávať montáž, nastavenie a údržbu výrobkov, atď. môže tiež vykonávať niektoré činnosti, ktoré sú menované v rámci výrobných činností – ale primeranie aby bola zachovaná povaha živnosti.
• Služby – Podnikateľ poskytujúci služby môže napríklad poskytovať malé občerstvenie (káva, čaj, malinovka), ak sú určené na konzumáciu na mieste atď.

Živnostenský úrad a živnostenský register

Živnostenské úrady vedú živnostenské registre, do ktorých zapisujú podnikateľov – živnostníkov v danom územnom obvode. Do registra sa zapisujú v podstate podobné údaje vrátane ich zmien ako sú uvedené pri náležitostiach ohlásenia FO (resp. PO). Napr. obchodné meno, identifikačné číslo, miesto podnikania, osobné údaje, osobné údaje zodpovedného zástupcu ak je ustanovený, sídlo u PO, údaje o osobách v postavení štatutárneho orgánu, atď.

Každý má právo do tohto registra nahliadnuť, prípadne požadovať z neho výpis (za poplatok). Internetová adresa registra je www.zrsr.sk. Register má svoju verejnú i neverejnú časť. Neverejnú časť tvoria osobné údaje FO a zodpovedného zástupcu.

V záujme zjednodušenia administratívnych postupov pri začatí živnostenského podnikania vznikli od 1.10. 2007 na obvodných (živnostenských) úradoch tzv. jednotné kontaktné miesta (JKM). Tu je možné vybaviť si výpis z registra trestov, splniť si registráciu pre daň z príjmov a prihlásiť sa do systému povinného zdravotného poistenia. Takže naďalej osobitne je potrebné sa prihlásiť do sociálnej poisťovne, oznámiť obci (obciam), ktorá dáva súhlas so zriadením prevádzkarne, súhlas hygienika a podobne.

Štátnu správu v živnostenskom podnikaní vedie okrem živnostenských úradov Ministerstvo vnútra SR (kontroly, pokuty).